Sárinkina stránka - O Sáre a jej hrdinoch

Sárina stránka

Vitajte na mojej stránke

linky

Máriine stránky
Sárine stránky
Maminkine stránky
Tatikové stránky

Spev našich vtáčikov

Vlastná tvorba
Zopár mojich fotografií
OZ DaR - Deti a Rodina

Hľadať!

XML kanál (RSS 1.0) 
XML: Atom Feed 

« Moje obľúbené zvierat… | Home |

Stala som sa súčasťou masy

04 10 15 - 13:47 Budím sa na úsečné slová mojich rodičov. „ Rýchlo sa zbal, musíme hneď odísť.“
Nie je čas na otázky, beriem do rúk tašku pri mojej posteli a hádžem do nej to najnutnejšie. Obliekam si džínsy a bavlnený sveter a ponáhľam sa von. Mrazivý vzduch októbrovej noci mi schladí rozhorúčenú tvár. Naposledy sa otočím a obzriem si svoj dom. Svoj bývalý dom. Teraz už nemám domov. Pridávam sa k mase ľudí valiacich sa popri mne na našej ulici. Od tohto okamihu sa na veľmi dlhý čas stanem pre celý svet len súčasťou tejto masy. Masy ktorej súčasťou je mnoho ľudí z mojej krajiny. Sú v nej slušní ľudia, ochotní sa podeliť, ale sú v nej a zlodeji, je v nej mnoho pracovitých a inteligentných ľudí, na druhej strane sú v nej aj ľudia, ktorí sú leniví a nemajú základné vzdelanie. Vidím tváre mojich profesorov zo školy, ale aj tváre bezdomovcov, ktorí sa začali cítiť nebezpečne na mestskej lavičke. Vidím tváre lekárov ale aj tváre predavačiek z obchodov. Vidím malé deti plačúce matkám na rukách, ale aj starcov podopierajúcich sa o svoje barle. Vidím celú túto masu a pýtam sa sama seba, ako budú ľudia z novej krajiny hľadieť na moju masu.
Nájdu sa ľudia, ktorí v nej uvidia lekárov, profesorov, deti, otcov matky a starcov, alebo pre nich bude len zmedializovaná masa plná zlodejov, lenivcov, nevďačníkov a bezdomovcov?
Cítim úzkosť a strach, neviem, čo bude zajtra, ale pevne verím, že ľudia v novej civilizovanej krajine uvidia v tej mase aj mňa. Pevne verím, že pochopia, že aj ja som človek ako oni, že túžim po vzdelaní, po domove a bezpečí. Pevne verím, že ľudia z tých civilizovaných krajín nebudú odsudzovať moje rozhodnutie odísť do krajiny, ktorá mi to najlepšie umožní a nebudú toto moje rozhodnutie považovať za vypočítavosť.
Ty, čo teraz čítaš tento článok, skôr než odsúdiš môj príbeh, predstav si, že vyberieš 10 úplne náhodných ľudí z tvojho mesta a úprimne si odpovedz na tieto otázky:
1. Ak budete spolu na úteku, a niekto vám dá jedlo, prejaví každý vďačnosť a podelí sa s ostanými?
2. Budete sa všetci tváriť láskavo a trpezlivo, keď po niekoľko mesačnej ceste vás niekto tesne pred cieľom na niekoľko ďalších mesiacov zatvorí a neviete, čo s vami urobí.
3. Vyberieš si ty a tvojich 10 spoločníkov pre Azyl Nemecko, ktoré Ti zabezpečí sociálnu podporu pre nový začiatok, alebo krajinu, ktorá ešte vôbec nevie, či ti podporu dá, a keď ti ju dá, budeš mať skutočne veľké problémy z nej vyžiť?

Neodsudzuj prosím utečencov za ich voľby a správanie ak by si nevedel na 100 percent garantovať iné správanie ľudí z Tvojho vyspelého a podľa tvojho názoru oproti mojej krajine civilizovaného Slovenska.
No comments

  
Pamätať si osobné informácie?

/ Textile

Aby sme zabránili spamovým záznamom v diskusii, vás prosíme o odpoveď na nasledovnú bezpečnostú otázku.
 

  (Register your username / Log in)

Notify:
Hide email:

Malé upozornenie: všetky HTML tagy okrem <b> a <i> budú odstránené. Odkazy a maily stačí vložiť zapísaním obyčajného textu.