Sárin blog - To čo si nechcem nechať len pre seba

Sárin blog

Vitajte a čítajte

linky

Moje staré stránky

Hľadať!

XML kanál (RSS 1.0) 
XML: Atom Feed 

« Prečo všetko krásne k… | Home | Stretol som človeka, … »

Máme právo súdiť názor druhého?

28 02 15 - 16:28 Posledné týždne pred referendom mám myseľ neustále plnú otázok. Zastavím sa a zahľadím sa na výrazne žltý plagát s nápisom : Nesúďte, aby ste neboli súdení! „Vlastne je to pravda...“ pomyslím si.
Alebo nie? Patrí nám právo súdiť? Odpoveď na túto otázku v sebe ale neukrýva len jeden citát z biblie ako zrejme dúfal tvorca bilboardu.
„Pravda je len jedna.“(ACQUINUS, 1912, S.233) „Človek pravdu prirodzene hľadá.“(Ján Pavol II. Para.33). Ak človek vo svojom živote pravdu prirodzene hľadá, znamená to, že je v ňom zakorenená túžba po nej. Z toho vyplýva, že celé naše bytie by malo hľadať pravdu. Ale ruku na srdce: snažíme sa skutočne hľadať pravdu? Mnohí hovoria, že hľadajú pravdu, ale často si pred ňou len zakrývajú oči odsúdením - teda zavrhnutím myšlienok druhého človeka. Výstižne to vyjadril Merton: „ Stále sa pýtame ako Pilát čo je pravda, a potom pravdu, ktorá stojí priamo pred nami ukrižujeme.“ (1995, S.104) Iným prináleží autorita rozsúdiť čo je pravdivé aj napriek tomu, že ich rozsudok je častejšie nespravodlivý ako spravodlivý. Ako ale máme nájsť a spoznať pravdu ak nie súdom? Vystihujú teda bilboardy: „Nesúďte, aby ste neboli súdení“ skutočne našu povinnosť úplnej tolerancie?
Slovo „súdiť“ má mnoho významov, ktorým by sme sa mali vyhnúť alebo ich rovno zakázať. Ale pretože chceme byť oddaní pravde a láske, sa posudzovanie názoru druhého stáva našou morálnou povinnosťou.


Posudzovanie je nevyhnutné pre život v pravde. Fakt, že nerozlišujúca tolerancia je prejav lásky voči druhým, sa v dnešnom svete stáva veľmi obľúbeným ale zároveň veľmi skresleným tvrdením. Ocitli ste sa už v situácii kde posledným argumentom zostalo vaše osobné presvedčenie založené na morálnych hodnotách, ktorým veríte? Ak „náhodou“ oponovalo tvrdeniu nejakej skupiny, boli ste možno považovaný za netolerantného a arogantného človeka. Uvediem príklad. Umelé oplodnenie Ján nepovažuje podľa svojho presvedčenia za prijateľnú náhradu prirodzeného počatia. Väčšina ľudí bude jeho názor považovať za diskriminačný a netolerantný voči ľuďom čo nemajú inú „možnosť“. Mohol by Ján tvrdiť, že i napriek tomu, že nesúhlasí a „odsudzuje“ koná v láske?
Alebo sa naša láska voči ostatným prejavuje len v tom, že pri všetkých morálnych otázkach budeme „tolerantní“ k druhým? To by potom ale znamenalo, že náš názor je úplne zbytočný, pretože všetky názory sú rovnako pravdivé. Takýto pohľad na skutočnosť ale zároveň vyvracia poznanie, že pravda je len jedna. Práve preto, že vychádzame z poznania, že pravda je len jedna, musíme rozlišovať názory druhých. Naša tolerantnosť by mala vychádzať z vyššej hodnoty ako náš názor a tou je pravda, ktorou sa v živote riadime. Ak pravdu zapierame a považujeme všetky alternatívy za správne, neklameme iba iných ale aj seba. Keď láska prestáva byť pravdou ale lžou, ktorá vo svojej podstate popiera pravdu, tak: „Láska, ktorá nerozlišuje medzi dobrom a zlom a miluje slepo len pre milovanie je skôr nenávisť ako láska.“ (MERTON, 1995, S.19).


Ak sa rozhodneme žiť v láske, musíme nájsť vzor, istú dokonalosť v tomto ohľade. Boh je najväčší vzor lásky. Sme teda pozvaní konať ako Boh, teda aj súdiť ako Boh. Ako som už spomínala v úvode, mnoho ľudí si myslí, že kresťania by nemali súdiť. Boh nám však v Starom a Novom zákone nehovorí, aby sme nesúdili. Hovorí, aby sme súdili spravodlivo. Priamo nás pozýva k spravodlivému súdu, a to nie len raz.
„Nesúďte podľa zdania, ale súďte spravodlivo.“ (Jn 7, 24)
Čo však znamená spravodlivo? Keď sa biblia prekladala z hebrejčiny do gréčtiny, tak sa hebrejské slovo tsedaqah - spravodlivosť často zamieňalo s gréckym slovom eleemosyne - milosť. Mnoho ľudí si myslí, že Boh „Starého zákona“ je nekompromisný, nemá zľutovanie, vyzýva skôr k pomste ako k odpusteniu. Spravodlivosť v Božom ponímaní nie je charakterizovaná spôsobom fifty-fifty. Božia spravodlivosť je dokonale vystihnutá práve slovom milosť. Podmienkou toho, aby človek mohol prijať milosť je uvedomenie si svojho zlyhania t.j. priznanie si svojej chyby. Boh akoby čakal na tento krok zo strany človeka. Celý izraelský národ je v príbehoch Starého zákona závislý na Božej spravodlivosti. Pozrime sa čo robí Boh: Síce pripomína ľudí za ich chyby a zlyhania ale vzápätí odpúšťa, odpúšťa a odpúšťa, teda nad jeho súdom stojí láska. Aj napriek tomu, že vie, že Izraeliti znova padnú, je ochotný sa zľutovať. Toto je spravodlivosť, ktorou sa „riadi“ Boh celými dejinami. Je to nepochopiteľné až nelogické. Možno práve preto, že táto spravodlivosť nemá spoločné takmer nič s tou našou niečo za niečo. My nikdy nebudeme schopní dosiahnuť Jeho kvality, ale napriek tomu sme k tomu volaní. Máme súdiť spravodlivo - podľa jeho spravodlivosti, teda súdiť s pohľadom LÁSKY.


Vždy máme dve možnosti - dobro alebo zlo, láska alebo nenávisť, klamstvo alebo pravda. Práve preto sa posudzovanie stáva našou denno-dennou povinnosťou. Posudzovanie vychádzajúce z pravdy, ktorú sa snažíme žiť a lásky, ktorú sa snažíme dosiahnuť. Kam dospejeme keď sa budeme hrať slepo na „liberálov“, a budeme tvrdiť, že každý má právo na svoju vlastnú pravdu a žiadna pravda nie je lepšia ako druhá? Možno to skončí až niekde tam, že nechcená pravda zo sveta pomaly vymizne.



Zoznam použitej literatúry:

AQUINAS, T. 1912. Summa theologica. London: Burns Oates & Washbourne.366 s
JÁN PAVOL II. Fides et Ratio. [cit. 20.2. 2015]. Dostupné na internete: http://dkc.kbs.sk
MERTON, T. 1995. Žádny člověk není ostrov. Praha: Krystal OP. 18 s
Sväté písmo starého i Nového zákona.1995.Rím: SÚSCM
Žádné komentáře

  
Pamätať si osobné informácie?

/ Textile

Aby sme zabránili spamovým záznamom v diskusii, vás prosíme o odpoveď na nasledovnú bezpečnostú otázku.
 

  (Register your username / Log in)

Notify:
Hide email:

Malé upozornenie: všetky HTML tagy okrem <b> a <i> budú odstránené. Odkazy a maily stačí vložiť zapísaním obyčajného textu.